Akustická signalizácia sa používa pre varovanie v mimoriadnych situáciách od nepamäti. Už v staroveku sa používalo udieranie na rôzne kovové predmety, neskôr sa stavali pre tieto účely zvonice a začiatkom 20. storočia sa objavili mechanické rotačné sirény. Tie sú vlastne elektrickým motorom, ktorého špeciálne upravená hlavica vydáva pri rotácii zvuk. Tieto sirény sa používajú v mnohých krajinách dodnes. Nástup elektroniky však ovplyvnil aj túto oblasť a už koncom 20. storočia sa objavili elektronické sirény. Tie sú vo svojej podstate výkonnými elektronickými zosilňovačmi zvukových signálov podobne ako zosilňovače v domácich  audiosystémoch.  Pracujú však s podstatne vyššími výkonmi a sú na nich kladené špecifické požiadavky súvisiace s požadovanou extrémnou spoľahlivosťou a s rôznymi spôsobmi ovládania. Infraštruktúra pre ich ovládanie musí byť rovnako spoľahlivá a obyčajne sú požadované dva nezávislé ovládacie kanály. Reproduktory týchto zosilňovačov sú uložené v špeciálne navrhnutých ozvučniciach a prehrávajú signály uložené v digitálnej pamäti sirény alebo signály privádzané do sirény z externých zdrojov – mikrofón,  telefón, rádiostanica, bežné rádiové a televízne vysielanie a podobne.

V jednotlivých štátoch obyčajne upravuje používanie a do značnej miery aj technické požiadavky na sirény priamo legislatíva. Aj keď sú tieto požiadavky podobné, z technického hľadiska sú natoľko rozdielne, že im nie je možné vyhovieť jedinou verziou sirény. Okrem rôznych požiadaviek na akustické hlásenia sa rôznia predovšetkým požiadavky na spôsob ovládania a kontrolovania stavu sirény. Taktiež sa kladie veľký dôraz na zálohovanie činnosti sirén v prípade výpadku elektrickej energie. Preto je moderná siréna z hardvérového hľadiska modulárne zariadenie s mnohými verziami firmvéru štandardne zálohovaná akumulátormi a navrhnutá tak, aby jej odber elektrickej energie bol minimálny v čase keď nie je aktívna a v čase keď je aktívna sa požaduje maximálna účinnosť premeny elektrickej energie na akustickú.

Sirény sa používajú buď ako samostatné, lokálne ovládané zariadenia, alebo častejšie ako súčasť varovných systémov. Tie menšie systémy zahŕňajú len niekoľko sirén, rozsiahlejšie až tisícky sirén.  Vzhľadom k tomu, že sa tieto systémy požívajú len v situáciách naozajstného ohrozenia, čo býva zriedka, musí byť maximálna istota, že v čase naozajstnej potreby budú funkčné. Preto sú kladené veľmi vysoké nároky na autotestovacie funkcie ako samotných sirén, tak súvisiacej infraštruktúry. Skúsenosti z celého sveta ukazujú, že pri mimoriadnych udalostiach prakticky vždy vypadne elektrická energia a telekomunikačná infraštruktúra. Bežné telekomunikačné infraštruktúry taktiež väčšinou nespĺňajú požiadavku na dlhodobé zálohovanie v prípade výpadku elektrickej energie. Väčšie varovné systémy preto dnes používajú pre ovládanie siete sirén prakticky vždy dva nezávisle kanály. Preferuje sa aspoň jeden rádiový kanál s vlastnou zálohovanou infraštruktúrou (obyčajne na 72 hodín).