Niektoré priemyselné výroby sa vo svojich technologických procesoch nemôžu zaobísť bez používania nebezpečných látok. Ako ukazujú skúsenosti z celého sveta, aj napriek maximálnej opatrnosti pri ich používaní a skladovaní je tu stále reálna pravdepodobnosť ich úniku a tým aj ohrozenia životov a zdravia zamestnancov ako aj okolitého obyvateľstva. Rovnako napriek prísnym protipožiarnym predpisom je nebezpečenstvo vzniku požiaru stále veľkým rizikom ohrozujúcim majetok aj životy ľudí a to nielen na prevádzkach so zvýšeným výskytom horľavých materiálov ale prakticky všade. 

Väčšina štátov priamo legislatívou upravuje povinnosť budovania varovných a požiarnych evakuačných systémov, ktoré v prípade havárie alebo požiaru varujú zamestnancov prípadne okolité obyvateľstvo. Povinnosť varovania je obyčajne upravená obyčajne troma okruhmi legislatívnych noriem:

• všeobecné predpisy o bezpečnosti práce,
• predpisy týkajúce sa civilnej ochrany (systémy hromadného varovania obyvateľstva),
• predpisy týkajúce sa protipožiarnej ochrany (požiarne evakuačné rozhlasy a elektronická požiarna signalizácia).

Kým technické požiadavky na prvú skupinu obyčajne nie sú exaktne špecifikované, požiadavky na technické prostriedky pre systémy hromadného varovania obyvateľstva, požiarne evakuačné rozhlasy a elektronickú požiarnu signalizáciu sú definované vo väčšine krajín veľmi presne. Kým v minulosti sa často budovali samostatné požiarne evakuačné systémy a ak bol výrobca aj ohrozovateľom z dôvodu používania nebezpečných látok, budoval aj samostatný varovný systém. Dnes už v mnohých štátoch legislatíva predpisuje spôsob prepojenia týchto dvoch systémov za účelom zvýšenia ich efektívnosti. Ešte vyšším stupňom je integrácia obidvoch systémov. Aj pre samotných prevádzkovateľov predstavuje integrácia týchto systémov úsporu nákladov ako na ich vybudovanie, tak na samotnú prevádzku.